História obce Svätý Peter

            Prvé písomné pamiatky pochádzajú zo 14. storočia z  roku 1332.
       V  tedy obec spomínajú pod menom  Sanctus Petrus  (Zenthpeter)  a to
       pri  príležitosti  vysvätenia  fary  a  kostola,  zasvätené  menu   Svätého
      Petra.

               Podľa kroniky toto územie bolo  už obývané okolo roku 1200, keď
       tu stálo len pár domov pri studni  Harsány. Nakoľko ich tu postihovalo
       veľa  živelných  pohrôm, neskôr  začali stavať svoje príbytky na mieste
      dnešnej  dediny.  Staré domy  stavali tak, že do zeme vbíjali  koly, ktoré
      potom  vypletali  prútím, z  vonka i znútra vyloili  vrstvou blata. Neskôr
                                                            stavali  z  ubíjanej alebo  nepálenej hliny  a  zakrývali  ich  slamou, trs -
                                                            tinou či  šindľomy. Domy  boli jednopodlažné, mali väčšinou jednu izbu,
                                                            kuchyňu (pitvor) a komoru.              
 

              Svätý Peter od počiatku svojho vzniku patril  k majetkom komárňanského hradu. Čoraz viac zaľudne -
        ná dedina počas tureckých  vojen bola natoľko spustošná, že  skoro zanikla. V súpise roku 1576 bolo zaz -
        name naných len  9 obývateľných domov.  Predtým tu  mal dom so záhradou  aj básnik-vojvodca  Miklós
        Zrínyi.Po tureckých nájazdoch dedina bola znovu zaľudnená novými osadníkmi. V 17.storočí sa dostáva
        do majetku frófa  Istvána Zichyho spolu  s inými dedinami Komárňanskej župy a to s právom „večným a 
        späť neprijateľným“, čo v roku 1659 bolo potvrdené aj darovacou listinou.

              V  roku 1763 dedinu zasiahlo  silné zemetrasenie.  Mnoho  domov sa  stalo obeťou  prírodného  živlu.
        Obeťou sa  stal aj katolícky kostol  postavený v roku 1730, ktorého strop sa zrútil a poškodili  sa aj steny
        kostola. O jeho rekonštrukciu sa postaral gróf  Miklós Zichy. Ozdobné okná kostola, ktoré  tu i dnes vidí -
        me, dal vtedy tiež gróf vyrobiť. Rodina v  dedine dala postaviť veľký  kaštieľ, ktorý vo vojnových  časoch
        slúžil ako župný dom, tu sa konali župné snemy. Majiteľom kaštieľa v časoch národnooslobodz ovacieho
        boja v rokoch 1848-49 bol zemepán  gróf  Károly Zichy. Po bitke v Tekovských Lužanoch sa tu ubytovali
        György Klapka a János Damjanich, v kaštieli zriadili nemocnicu.

              Dedina sa  týkajúce udalsoti, ktoré súviseli s národnooslobodzovacím bojom v roku 1849: 30. marca
        v okolí Svätého Petra oddiely Veigla zapálili veľkú vatru, aby boli viditeľní z hradu.

              30. júla pod vedením Klapku obranné vojsko prešlo do útoku. Útočili v troch pruhoch. Plukovník Ra -       
        kovszky. ...prešiel  cez Žitavu, odkiaľ vyhnal rakúske  jednotky, potom tiahol až k  Svätému  Petru, kde sa
        zlúčil so skupinou  Kosztolányiho... Útok sa vydaril. Oddiely  generála  Potta  boli zo  všetkých stanovíšť
        vyhnané.

              Posledné dejstvo  drámy: od 5. septembra zrážky nasledovali jedna za druhou, klapka s tromi rotami
        Lehelských husárov  zaútočil na kozácke jednotky. K bitke došlo v lízkosti  Chotína a  Svätého Petra, kde
        Klapkovi vojaci zajali 12 kozákov.
 

              Na pokraji lesa medzi  Svätým Petrom a  Chotínomsa nachádza tzv. ruský kameň. Značí miesto utábo -
        renia sa  ruských jednotiek,  ktoré v národnooslobodovacom boji  zohrali hanebnú rolu.  Tu vyčkávali na
        výsledok jednania medzi Györgyom Klapkom a Rakúšanmi o ďalšom osude komárňanského hradu.
 

              V druhej  polovici 19. storočia sa pánom hradu stal Gábor Zichy  (syn grófa Károlya), ktorý mal päť
        synov. Po vypuknutí I. svetovej vojny v roku 1914 jeho prvorodený syn Miklós pre veľké zadĺženie predal
        statok. Potom vstúpil do vojska a zúčastnil sa bojov. Jeho žena (grófka Fábryová) zasa bola  ošetrovateľ -
        kou vo vojenskej nemocnici. Obaja  zomreli. Smútila  za nimi celá dedina, keď do rodinnej krypty vo Svä -
        tom Petri, kde je pochovaný aj ich 6 ročný syn, boli uložení na večný pokoj.
 

              Statok odkúpila banka v Nitrianskom hrádku a rozparcelovala ho. Do kaštieľa sa nasťahovala  grófo -
        va dcéra Margita s manželom Arpádom Vásárhelyim. Pri narodení ich dcéry v parku kaštieľa  dali zasa -
        diť platanový strom, ktorý je dnes zákonom chránený. Rodina  tu žila do konca  II. svetovej vojny, tu boli
        aj pochovaní. Ich dcéra žije v Maďarsku, kde aj ich pozostatky dala preniesť.
 

              Cez Svätý Peter viedla cesta z Hurbanova do Bátorových Kosíh. Táto  cesta veľakrát znepríjemňova -
        la život obyvateľov, pretože vojská tadeto často prechádzali. V II.svetovej vojne mnoho obyvateľov prišlo
        o svoje  životy.  Ich pamiatku  si ctí ďalšie pokolenie pamätníkom  pred  cintorínom, na  ktorom  sú mená
        hrdisnk y padlých vojakov. Svätý  Peter do uzavretia  Trianonskej  mierovej  zmluvy  vo Francúzsku roku
        1920  patril k  Uhorsku,  potom spolu s celou  Hornou  Zemou bol pripojený k Československu. V zmysle
        Viedenskej arbitráže v roku 1938 bol pripojený  k Maďarsku s celým Južným Slovenskom. Parížskou mie -
        rovou dohodou  po ukončení  II. svetovej vojny zrušili  Viedenskú  arbitráž a tak sa tento kraj  znovu stal
        súčasťou Československej republiky.
 

              Meno obce  sa v splade  historických a  ideologických  premien  viackrát zmenilo (Szent Péter, Komá -
        romszentpéter,  Dolný  Peter, Svätý Peter). Treba  podotknúť, že  slovotvar Szent-Péter (Svätý Peter) sa v 
        maďarskom  jazyku  vyskytuje  aj  vo  viacerých  variantách  (Borcaszentpéter, Füzesszentpéter, Kemenes -
        szentpéter, Mosonszentpéter, Nógrádszentpéter, Sajószentpéter, Tarcaszentpéter, Uzdiszentpéter).

 Zemepisná poloha

        SVÄTÝ PETER

„Prašná a spanlivá dedina Ma-
túšovej zeme, od vetra chránená
miernymi kopcami,  modlitbou od
všetkej kazy, brány má všetky tuli-
pánové...“

                                                 Svätý Peter(maď.Komáromszentpéter) je obec na Slovensku v okrese.

        Zemepisná poloha krajiny
    

              Matúšová-zem  sa  nachádza v  prekrásnej  doline mierne kopcovitej, spádnej krajiny. Väčšia časť jej 
        chotárov je níženná, ale jej ucelený obraz je veľmi rozmanitý: je bohatý na oráčiny, vinice, lúky a agáto -
        vé lesy.

              Čo sa týka zemepisnej polohy na mape, Svätý Peter sa nachádza na 18 st 16 min 5 sek severnej šírky
        v nadmorskej výške 138 m.

              Verejnosprávne patrí k Nitrianskému kraju a  komárňanskému  okresu. Od okresného mesta je vzdia -
        lený na 15 km  severovýchodne. Susedí s  nasledovnými usadlosťami: Hurbanovo (SZ-7 km), Chotín (JZ-
        4 km), Marcelová (J-8 km), Šrobýrová (JV-7 km), Modrany (JV-9 km), Dulovce (S-3 km).

               Podľa údajov z roku 1940  chotár  Svätého  Petra  meria  7942 katastrálnych jutárov, z toho 5951 kj
        predstavujú oráčiny, 24 kj záhrady, 520 kj lúky, 450 kj  vinice, 464 kj  pasienky, 120 kj lesy, 33 kj  trstino -
        vý porast, 380 kj ostatné.

                 Dedinu z troch strán obklopujú kopce, ktoré tu žijúci  obyvateľia  ľudovo pomenovali  (Meleghegy,
        Szilváshegy,  Berekfarok,  Jegyzőföld, Csőszhegy, Újszőlő, Kövecses, Akasztóhegy,  Kopaszhegy,  Kender
        hegy, Hegyekdülő, Temetőhegy). Pomenovali väčšinou podľa toho, čo sa nachádzalo na tom-ktorom kop -
        ci,  napr.: Csőszhegy (Hájny vrch) – na kopci  sa  nachádza  hájovňa, Újszőlő (Nový vinohrad) – sú  tam
        vínne domky, Akasztóhegy (Šibeničný kopec) – v podzemných  častiach  Zichyho kaštieľa bola  väznica a 
        odsúdených na smrť obesilinna tomto kopci. Podobne ľudovo  nazvali aj iné  časti chotára – oráčiny, pa -
        sienky, lúky,  lesy, (Madzagos , Várföld,  Páskom,  Szabadosok,  Kádek-dülő, Becsali – pod týmto menom
        sa tu nachádza čárda, Téglagyár,  Harsány, Magtárdülő, Árendás – v  minulom storočí  tu stála beťárská
        čárda, dnes tu  nachádzame iba  jej ruiny, Boglyahelyek, Ménesakoldülő – v čase Zichyovcov  bol tu naj -
        väčší chov koní, Kisrétpart-Ibolyás, Zondér,  Kopitelek, Parlag). Sú  aj pomenovania,  ktorých pôvod nie
        je známy (Csapásdülő, Csészka, Láncföld, Belső-Felső és Középsőkomócsin, Feketehát, Bikarét, Csenke,
        Erdőpuszta, Zsellérerdő, Uradalmi erdődülő).

                 Dedinu rozdeľuje na dve časti hradská vedúca z Komárna do Levíc a potok Džindža, ktorého po -
        menovanie pochádza ešte z čias tureckých. Väčšia časť dediny leží na prevej strane potoka. Úradne tieto
        dve časti nie sú zvlášť pomenované. V dávnej minulosti rôzne časti dediny mali svoje mená (Rektor-köz,
        Felső és Alsótabány, Haris-köz, Biliczky-köz, Kis-köz, Sára-köz).

                Ulice v dedine: Hlavná ulica, Malá ulica, Mačkin krk (ulica sa svoojou formou podobá krku mačky),
        Mlynásrka ulica (v dedine vtedy ešte nebol mlyn),  Chotínska cesta, Hurbanovská cesta,  cesta Filipovho
        jazera (viedla  k jazeru podobného  mena v dedine), Rozmarínová ulica, Kopečná ulica,  Majerská ulica,
        ulica  Weiszovho  kríža (v  ulici  stojí  kríž, pri  ktorom sa do prvého domu nasťahovala  židovská rodina),
        Cintorínska ulica, Podzáhradami.

                 Svätý Peter má len sieť verejných ciest. Najbližšia železničná stanica je v Huranove, kde majú zas -
        távku len osobné vlaky. Rýchliky zastavujú v okresnom meste v Komárne, alebo v Nových Zámkoch, ktoré
        sú vzdialené od dediny na 21 km.