Kultúra
História obce Svätý Peter
Prvé písomné pamiatky pochádzajú zo 14. storočia z roku 1332.
V tedy obec spomínajú pod menom Sanctus Petrus (Zenthpeter) a to
pri príležitosti vysvätenia fary a kostola, zasvätené menu Svätého
Petra.
Podľa kroniky toto územie bolo už obývané okolo roku 1200, keď
tu stálo len pár domov pri studni Harsány. Nakoľko ich tu postihovalo
veľa živelných pohrôm, neskôr začali stavať svoje príbytky na mieste
dnešnej dediny. Staré domy stavali tak, že do zeme vbíjali koly, ktoré
potom vypletali prútím, z vonka i znútra vyloili vrstvou blata. Neskôr
stavali z ubíjanej alebo nepálenej hliny a zakrývali ich slamou, trs -
tinou či šindľomy. Domy boli jednopodlažné, mali väčšinou jednu izbu,
kuchyňu (pitvor) a komoru.
Svätý Peter od počiatku svojho vzniku patril k majetkom komárňanského hradu. Čoraz viac zaľudne -
ná dedina počas tureckých vojen bola natoľko spustošná, že skoro zanikla. V súpise roku 1576 bolo zaz -
name naných len 9 obývateľných domov. Predtým tu mal dom so záhradou aj básnik-vojvodca Miklós
Zrínyi.Po tureckých nájazdoch dedina bola znovu zaľudnená novými osadníkmi. V 17.storočí sa dostáva
do majetku frófa Istvána Zichyho spolu s inými dedinami Komárňanskej župy a to s právom „večným a
späť neprijateľným“, čo v roku 1659 bolo potvrdené aj darovacou listinou.
V roku 1763 dedinu zasiahlo silné zemetrasenie. Mnoho domov sa stalo obeťou prírodného živlu.
Obeťou sa stal aj katolícky kostol postavený v roku 1730, ktorého strop sa zrútil a poškodili sa aj steny
kostola. O jeho rekonštrukciu sa postaral gróf Miklós Zichy. Ozdobné okná kostola, ktoré tu i dnes vidí -
me, dal vtedy tiež gróf vyrobiť. Rodina v dedine dala postaviť veľký kaštieľ, ktorý vo vojnových časoch
slúžil ako župný dom, tu sa konali župné snemy. Majiteľom kaštieľa v časoch národnooslobodz ovacieho
boja v rokoch 1848-49 bol zemepán gróf Károly Zichy. Po bitke v Tekovských Lužanoch sa tu ubytovali
György Klapka a János Damjanich, v kaštieli zriadili nemocnicu.
Dedina sa týkajúce udalsoti, ktoré súviseli s národnooslobodzovacím bojom v roku 1849: 30. marca
v okolí Svätého Petra oddiely Veigla zapálili veľkú vatru, aby boli viditeľní z hradu.
30. júla pod vedením Klapku obranné vojsko prešlo do útoku. Útočili v troch pruhoch. Plukovník Ra -
kovszky. ...prešiel cez Žitavu, odkiaľ vyhnal rakúske jednotky, potom tiahol až k Svätému Petru, kde sa
zlúčil so skupinou Kosztolányiho... Útok sa vydaril. Oddiely generála Potta boli zo všetkých stanovíšť
vyhnané.
Posledné dejstvo drámy: od 5. septembra zrážky nasledovali jedna za druhou, klapka s tromi rotami
Lehelských husárov zaútočil na kozácke jednotky. K bitke došlo v lízkosti Chotína a Svätého Petra, kde
Klapkovi vojaci zajali 12 kozákov.
Na pokraji lesa medzi Svätým Petrom a Chotínomsa nachádza tzv. ruský kameň. Značí miesto utábo -
renia sa ruských jednotiek, ktoré v národnooslobodovacom boji zohrali hanebnú rolu. Tu vyčkávali na
výsledok jednania medzi Györgyom Klapkom a Rakúšanmi o ďalšom osude komárňanského hradu.
V druhej polovici 19. storočia sa pánom hradu stal Gábor Zichy (syn grófa Károlya), ktorý mal päť
synov. Po vypuknutí I. svetovej vojny v roku 1914 jeho prvorodený syn Miklós pre veľké zadĺženie predal
statok. Potom vstúpil do vojska a zúčastnil sa bojov. Jeho žena (grófka Fábryová) zasa bola ošetrovateľ -
kou vo vojenskej nemocnici. Obaja zomreli. Smútila za nimi celá dedina, keď do rodinnej krypty vo Svä -
tom Petri, kde je pochovaný aj ich 6 ročný syn, boli uložení na večný pokoj.
Statok odkúpila banka v Nitrianskom hrádku a rozparcelovala ho. Do kaštieľa sa nasťahovala grófo -
va dcéra Margita s manželom Arpádom Vásárhelyim. Pri narodení ich dcéry v parku kaštieľa dali zasa -
diť platanový strom, ktorý je dnes zákonom chránený. Rodina tu žila do konca II. svetovej vojny, tu boli
aj pochovaní. Ich dcéra žije v Maďarsku, kde aj ich pozostatky dala preniesť.
Cez Svätý Peter viedla cesta z Hurbanova do Bátorových Kosíh. Táto cesta veľakrát znepríjemňova -
la život obyvateľov, pretože vojská tadeto často prechádzali. V II.svetovej vojne mnoho obyvateľov prišlo
o svoje životy. Ich pamiatku si ctí ďalšie pokolenie pamätníkom pred cintorínom, na ktorom sú mená
hrdisnk y padlých vojakov. Svätý Peter do uzavretia Trianonskej mierovej zmluvy vo Francúzsku roku
1920 patril k Uhorsku, potom spolu s celou Hornou Zemou bol pripojený k Československu. V zmysle
Viedenskej arbitráže v roku 1938 bol pripojený k Maďarsku s celým Južným Slovenskom. Parížskou mie -
rovou dohodou po ukončení II. svetovej vojny zrušili Viedenskú arbitráž a tak sa tento kraj znovu stal
súčasťou Československej republiky.
Meno obce sa v splade historických a ideologických premien viackrát zmenilo (Szent Péter, Komá -
romszentpéter, Dolný Peter, Svätý Peter). Treba podotknúť, že slovotvar Szent-Péter (Svätý Peter) sa v
maďarskom jazyku vyskytuje aj vo viacerých variantách (Borcaszentpéter, Füzesszentpéter, Kemenes -
szentpéter, Mosonszentpéter, Nógrádszentpéter, Sajószentpéter, Tarcaszentpéter, Uzdiszentpéter).
Zemepisná poloha
SVÄTÝ PETER
„Prašná a spanlivá dedina Ma-
túšovej zeme, od vetra chránená
miernymi kopcami, modlitbou od
všetkej kazy, brány má všetky tuli-
pánové...“
Svätý Peter(maď.Komáromszentpéter) je obec na Slovensku v okrese.
Zemepisná poloha krajiny
Matúšová-zem sa nachádza v prekrásnej doline mierne kopcovitej, spádnej krajiny. Väčšia časť jej
chotárov je níženná, ale jej ucelený obraz je veľmi rozmanitý: je bohatý na oráčiny, vinice, lúky a agáto -
vé lesy.
Čo sa týka zemepisnej polohy na mape, Svätý Peter sa nachádza na 18 st 16 min 5 sek severnej šírky
v nadmorskej výške 138 m.
Verejnosprávne patrí k Nitrianskému kraju a komárňanskému okresu. Od okresného mesta je vzdia -
lený na 15 km severovýchodne. Susedí s nasledovnými usadlosťami: Hurbanovo (SZ-7 km), Chotín (JZ-
4 km), Marcelová (J-8 km), Šrobýrová (JV-7 km), Modrany (JV-9 km), Dulovce (S-3 km).
Podľa údajov z roku 1940 chotár Svätého Petra meria 7942 katastrálnych jutárov, z toho 5951 kj
predstavujú oráčiny, 24 kj záhrady, 520 kj lúky, 450 kj vinice, 464 kj pasienky, 120 kj lesy, 33 kj trstino -
vý porast, 380 kj ostatné.
Dedinu z troch strán obklopujú kopce, ktoré tu žijúci obyvateľia ľudovo pomenovali (Meleghegy,
Szilváshegy, Berekfarok, Jegyzőföld, Csőszhegy, Újszőlő, Kövecses, Akasztóhegy, Kopaszhegy, Kender
hegy, Hegyekdülő, Temetőhegy). Pomenovali väčšinou podľa toho, čo sa nachádzalo na tom-ktorom kop -
ci, napr.: Csőszhegy (Hájny vrch) – na kopci sa nachádza hájovňa, Újszőlő (Nový vinohrad) – sú tam
vínne domky, Akasztóhegy (Šibeničný kopec) – v podzemných častiach Zichyho kaštieľa bola väznica a
odsúdených na smrť obesilinna tomto kopci. Podobne ľudovo nazvali aj iné časti chotára – oráčiny, pa -
sienky, lúky, lesy, (Madzagos , Várföld, Páskom, Szabadosok, Kádek-dülő, Becsali – pod týmto menom
sa tu nachádza čárda, Téglagyár, Harsány, Magtárdülő, Árendás – v minulom storočí tu stála beťárská
čárda, dnes tu nachádzame iba jej ruiny, Boglyahelyek, Ménesakoldülő – v čase Zichyovcov bol tu naj -
väčší chov koní, Kisrétpart-Ibolyás, Zondér, Kopitelek, Parlag). Sú aj pomenovania, ktorých pôvod nie
je známy (Csapásdülő, Csészka, Láncföld, Belső-Felső és Középsőkomócsin, Feketehát, Bikarét, Csenke,
Erdőpuszta, Zsellérerdő, Uradalmi erdődülő).
Dedinu rozdeľuje na dve časti hradská vedúca z Komárna do Levíc a potok Džindža, ktorého po -
menovanie pochádza ešte z čias tureckých. Väčšia časť dediny leží na prevej strane potoka. Úradne tieto
dve časti nie sú zvlášť pomenované. V dávnej minulosti rôzne časti dediny mali svoje mená (Rektor-köz,
Felső és Alsótabány, Haris-köz, Biliczky-köz, Kis-köz, Sára-köz).
Ulice v dedine: Hlavná ulica, Malá ulica, Mačkin krk (ulica sa svoojou formou podobá krku mačky),
Mlynásrka ulica (v dedine vtedy ešte nebol mlyn), Chotínska cesta, Hurbanovská cesta, cesta Filipovho
jazera (viedla k jazeru podobného mena v dedine), Rozmarínová ulica, Kopečná ulica, Majerská ulica,
ulica Weiszovho kríža (v ulici stojí kríž, pri ktorom sa do prvého domu nasťahovala židovská rodina),
Cintorínska ulica, Podzáhradami.
Svätý Peter má len sieť verejných ciest. Najbližšia železničná stanica je v Huranove, kde majú zas -
távku len osobné vlaky. Rýchliky zastavujú v okresnom meste v Komárne, alebo v Nových Zámkoch, ktoré
sú vzdialené od dediny na 21 km.
