História

História obce Svätý Peter

Prvá písomná zmienka o obci Svätý Peter pochádza z roku 1332, kedy je uvádzaná pod menom Sanctus Petrus (Zenthpeter). Táto zmienka sa viaže k vysväteniu fary a kostola zasväteného menu sv. Petra.

Podľa miestnej kroniky bolo toto územie obývané už okolo roku 1200. V tom čase tu stálo len niekoľko jednoduchých príbytkov v blízkosti studne Harsány. Pre časté prírodné pohromy sa obyvatelia postupne presúvali na miesto dnešnej dediny. Pôvodné domy boli stavané primitívnym spôsobom – koly vbité do zeme vypletané prútím, potiahnuté vrstvou blata. Neskôr sa stavalo z nepálenej hliny, strechy boli pokrývané slamou, trstinou alebo šindľami. Typické domy mali jedno podlažie, pozostávali z izby, kuchyne (pitvora) a komory.

Od svojho vzniku patrila obec medzi majetky komárňanského hradu. Počas tureckých vojen bola dedina takmer zničená. V roku 1576 tu bolo zaznamenaných len 9 obývaných domov. V tom čase vlastnil v obci dom aj známy básnik a vojvodca Miklós Zrínyi. Po tureckých nájazdoch sa dedina opäť zaľudnila novými osadníkmi.

V 17. storočí sa Svätý Peter dostal do vlastníctva grófa Istvána Zichyho, čo bolo potvrdené darovacou listinou v roku 1659. Gróf získal obec „s právom večného a späť neprijateľného vlastníctva“.

V roku 1763 zasiahlo obec silné zemetrasenie, ktoré zničilo mnohé domy a vážne poškodzovalo aj katolícky kostol postavený v roku 1730. Strop kostola sa zrútil a steny boli poškodené. O jeho obnovu sa postaral gróf Miklós Zichy, ktorý dal zhotoviť aj ozdobné okná, dodnes viditeľné.

Rodina Zichy dala v obci postaviť aj veľký kaštieľ, ktorý počas vojenských nepokojov slúžil ako župný dom, kde sa konali župné zhromaždenia. Počas revolučných rokov 1848–1849 bol majiteľom kaštieľa gróf Károly Zichy. Po bitke pri Tekovských Lužanoch sa v kaštieli ubytovali György Klapka a János Damjanich, pričom budova slúžila ako vojenská nemocnica.

Obec zohrala významnú úlohu počas národnooslobodzovacieho boja v roku 1849. Dňa 30. marca oddiely pod velením Veigla zapálili v okolí veľkú vatru na znak komunikácie s komárňanským hradom. 30. júla Klapkovo obranné vojsko prešlo do útoku. Plukovník Rakovszky vytlačil rakúske jednotky až po Svätý Peter, kde sa spojil so skupinou Kosztolányiho. Útok bol úspešný a generál Pott prišiel o všetky svoje postavenia.

5. septembra nasledovali ďalšie zrážky, počas ktorých Lehelskí husári pod vedením Klapku zaútočili na kozácke jednotky. V blízkosti Chotína a Svätého Petra došlo k bitke, v ktorej bolo zajatých 12 kozákov. V lese medzi obcami dodnes stojí „ruský kameň“, označujúci miesto táborenia ruských vojsk, ktoré v boji zohrali kontroverznú úlohu.

V druhej polovici 19. storočia sa novým pánom kaštieľa stal Gábor Zichy, syn grófa Károlya. Jeho najstarší syn Miklós po vypuknutí I. svetovej vojny v roku 1914 predal pre veľké dlhy statok a narukoval do armády. Jeho manželka, grófka Fábryová, pôsobila ako ošetrovateľka vo vojenskej nemocnici. Obaja počas vojny zomreli. Ich ostatky boli uložené do rodinnej krypty vo Svätom Petri, kde už bol pochovaný aj ich šesťročný syn.

Statok neskôr odkúpila banka z Nitrianskeho Hrádku, ktorá ho rozparcelovala. Do kaštieľa sa nasťahovala dcéra Miklósa, Margita, s manželom Arpádom Vásárhelyim. Pri narodení ich dcéry vysadili v parku platanový strom, dnes chránený ako prírodná pamiatka. Rodina tu žila do konca II. svetovej vojny, po ktorej boli ich pozostatky prenesené do Maďarska, kde žije aj ich potomstvo.

Obcou viedla cesta z Hurbanova do Bátorových Kosíh, ktorú často využívali vojská, čo obyvateľom spôsobovalo veľké ťažkosti. Počas II. svetovej vojny prišlo o život mnoho miestnych obyvateľov. Ich pamiatku pripomína pamätník pred cintorínom s menami padlých vojakov.

Do uzavretia Trianonskej zmluvy v roku 1920 patril Svätý Peter k Uhorsku. Následne bol pričlenený k Československu. Po Viedenskej arbitráži v roku 1938 sa stal súčasťou Maďarska, no Parížskou mierovou zmluvou po II. svetovej vojne bola arbitráž zrušená a obec sa vrátila späť do Československa.

Počas histórie sa názov obce viackrát menil v súvislosti s politickými a ideologickými zmenami – od Szent Péter, cez Komáromszentpéter, Dolný Peter až po dnešný Svätý Peter. V maďarskom jazyku sa tvar Szentpéter vyskytuje vo viacerých variantoch ako Borcaszentpéter, Füzesszentpéter, Mosonszentpéter, či Sajószentpéter, čím sa názov zaradil medzi tradičné toponyma s náboženským významom.