História

Prvé písomné pamiatky pochádzajú zo 14. storočia z  roku 1332. V  tedy obec spomínajú pod menom  Sanctus Petrus  (Zenthpeter)  a to pri  príležitosti  vysvätenia  fary  a  kostola,  zasvätené  menu   Svätého Petra.

Podľa kroniky toto územie bolo  už obývané okolo roku 1200, keď tu stálo len pár domov pri studni  Harsány. Nakoľko ich tu postihovalo veľa  živelných  pohrôm, neskôr  začali stavať svoje príbytky na mieste dnešnej  dediny.  Staré domy  stavali tak, že do zeme vbíjali  koly, ktoré potom  vypletali  prútím, z  vonka i znútra vyloili  vrstvou blata. Neskôr stavali  z  ubíjanej alebo  nepálenej hliny  a  zakrývali  ich  slamou, trstinou či  šindľomy. Domy  boli jednopodlažné, mali väčšinou jednu izbu, kuchyňu (pitvor) a komoru.              

Svätý Peter od počiatku svojho vzniku patril  k majetkom komárňanského hradu. Čoraz viac zaľudnená dedina počas tureckých  vojen bola natoľko spustošná, že  skoro zanikla. V súpise roku 1576 bolo zaznamenaných len  9 obývateľných domov.  Predtým tu  mal dom so záhradou  aj básnik-vojvodca  Miklós Zrínyi.Po tureckých nájazdoch dedina bola znovu zaľudnená novými osadníkmi. V 17.storočí sa dostáva do majetku frófa  Istvána Zichyho spolu  s inými dedinami Komárňanskej župy a to s právom „večným a späť neprijateľným“, čo v roku 1659 bolo potvrdené aj darovacou listinou.

V  roku 1763 dedinu zasiahlo  silné zemetrasenie.  Mnoho  domov sa  stalo obeťou  prírodného  živlu. Obeťou sa  stal aj katolícky kostol  postavený v roku 1730, ktorého strop sa zrútil a poškodili  sa aj steny kostola. O jeho rekonštrukciu sa postaral gróf  Miklós Zichy. Ozdobné okná kostola, ktoré  tu i dnes vidíme, dal vtedy tiež gróf vyrobiť. Rodina v  dedine dala postaviť veľký  kaštieľ, ktorý vo vojnových  časoch slúžil ako župný dom, tu sa konali župné snemy. Majiteľom kaštieľa v časoch národnooslobodz ovacieho boja v rokoch 1848-49 bol zemepán  gróf  Károly Zichy. Po bitke v Tekovských Lužanoch sa tu ubytovali György Klapka a János Damjanich, v kaštieli zriadili nemocnicu. Dedina sa  týkajúce udalsoti, ktoré súviseli s národnooslobodzovacím bojom v roku 1849: 30. marca v okolí Svätého Petra oddiely Veigla zapálili veľkú vatru, aby boli viditeľní z hradu.

30. júla pod vedením Klapku obranné vojsko prešlo do útoku. Útočili v troch pruhoch. Plukovník Rakovszky. ...prešiel  cez Žitavu, odkiaľ vyhnal rakúske  jednotky, potom tiahol až k  Svätému  Petru, kde sa zlúčil so skupinou  Kosztolányiho... Útok sa vydaril. Oddiely  generála  Potta  boli zo  všetkých stanovíšť vyhnané.

Posledné dejstvo  drámy: od 5. septembra zrážky nasledovali jedna za druhou, klapka s tromi rotami Lehelských husárov  zaútočil na kozácke jednotky. K bitke došlo v lízkosti  Chotína a  Svätého Petra, kde Klapkovi vojaci zajali 12 kozákov.

Na pokraji lesa medzi  Svätým Petrom a  Chotínomsa nachádza tzv. ruský kameň. Značí miesto utáborenia sa  ruských jednotiek,  ktoré v národnooslobodovacom boji  zohrali hanebnú rolu.  Tu vyčkávali na výsledok jednania medzi Györgyom Klapkom a Rakúšanmi o ďalšom osude komárňanského hradu.

V druhej  polovici 19. storočia sa pánom hradu stal Gábor Zichy  (syn grófa Károlya), ktorý mal päť synov. Po vypuknutí I. svetovej vojny v roku 1914 jeho prvorodený syn Miklós pre veľké zadĺženie predal statok. Potom vstúpil do vojska a zúčastnil sa bojov. Jeho žena (grófka Fábryová) zasa bola  ošetrovateľkou vo vojenskej nemocnici. Obaja  zomreli. Smútila  za nimi celá dedina, keď do rodinnej krypty vo Svätom Petri, kde je pochovaný aj ich 6 ročný syn, boli uložení na večný pokoj.

Statok odkúpila banka v Nitrianskom hrádku a rozparcelovala ho. Do kaštieľa sa nasťahovala  grófova dcéra Margita s manželom Arpádom Vásárhelyim. Pri narodení ich dcéry v parku kaštieľa  dali zasadiť platanový strom, ktorý je dnes zákonom chránený. Rodina  tu žila do konca  II. svetovej vojny, tu boli aj pochovaní. Ich dcéra žije v Maďarsku, kde aj ich pozostatky dala preniesť.

Cez Svätý Peter viedla cesta z Hurbanova do Bátorových Kosíh. Táto  cesta veľakrát znepríjemňovala život obyvateľov, pretože vojská tadeto často prechádzali. V II.svetovej vojne mnoho obyvateľov prišlo o svoje  životy.  Ich pamiatku  si ctí ďalšie pokolenie pamätníkom  pred  cintorínom, na  ktorom  sú mená hrdisnky padlých vojakov. Svätý  Peter do uzavretia  Trianonskej  mierovej  zmluvy  vo Francúzsku roku 1920  patril k  Uhorsku,  potom spolu s celou  Hornou  Zemou bol pripojený k Československu. V zmysle Viedenskej arbitráže v roku 1938 bol pripojený  k Maďarsku s celým Južným Slovenskom. Parížskou mierovou dohodou  po ukončení  II. svetovej vojny zrušili  Viedenskú  arbitráž a tak sa tento kraj  znovu stal súčasťou Československej republiky.

Meno obce  sa v splade  historických a  ideologických  premien  viackrát zmenilo (Szent Péter, Komáromszentpéter,  Dolný  Peter, Svätý Peter). Treba  podotknúť, že  slovotvar Szent-Péter (Svätý Peter) sa v maďarskom  jazyku  vyskytuje  aj  vo  viacerých  variantách  (Borcaszentpéter, Füzesszentpéter, Kemenesszentpéter, Mosonszentpéter, Nógrádszentpéter, Sajószentpéter, Tarcaszentpéter, Uzdiszentpéter).